Mesto Modra

Karol Štúr (25. 3. 1811 Trenčín - 13. 1. 1851 Modra), básnik, učiteľ. V rokoch 1839-46 profesor a rektor gymnázia v Modre, 1847-51 ev. farár modranskej cirkvi. Vynikajúci pedagóg, zaslúžil sa o vzdelanie a spolkovú aktivitu mládeže na modranskom gymnáziu, do ktorého prichýlil r. 1843 niekoľkých študentov odchádzajúcich z Bratislavy na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry, pre Modru získal aj viacerých srbských študentov, združených v osobitnom spolku. Pod jeho vedením si slovenská mládež založila Spoločnosť, pri ktorej v r. 1844 vznikla knižnica. R. 1847 bol na zasadaní Tatrína zvolený za predsedu výboru pre vypracovanie slovenských učebníc. Na učiteľských poradách sa postavil proti maďarizačným snahám K. Zaya, ako ev. farár bránil slov. záujmy na zasadaní konventov. R. 1849 bol členom vyslanstva so slovenskými požiadavkami k panovníkovi, po revolúcii slovenský dôverník pri mestskej rade v Modre.

Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra), kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, básnik, publicista, jazykovedec, novinár, pedagóg, jeden z najvýznamnejších osobností slovenských národných dejín, hlavný reprezentant slovenského národného hnutia a slovanských koncepcií v polovici 19. storočia. Počas štúdií na bratislavskom lýceu začal prednášať, bol predsedom Spoločnosti česko-slovenskej, neskôr ju zmenil na Ústav slovenskej reči a literatúry, po návrate z Halle pôsobil v r. 1840 - 1843 ako nehonorovaný zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej, 1845 – 1848 redaktor a vydavateľ Slovenských národných novín, vodca slovenského povstania r. 1848-1849, po smrti brata Karola prichádza r. 1851 do Modry aby sa ujal výchovy jeho siedmich detí.

Ján Kalinčiak (10. augusta 1822 Horné Záturčie - 16. júna 1871 Martin), spisovateľ a básnik, žiak a spolupracovník Ľudovíta Štúra, jeden z najznámejších romantických prozaikov, prišiel do Modry r. 1846, aby prevzal rektorstvo gymnázia. Vyučoval latinčinu, maďarčinu, nemčinu i slovenčinu. Spoločne s K. Štúrom tu založili prvé slovenské kasíno r. 1849, neskôr sa s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom pokúšali vybudovať v Modre centrum slovenského školstva, alebo aspoň dosiahnuť poslovenčenie existujúceho gymnázia, čo sa však napriek veľkému úsiliu nepodarilo. V r. 1858 odchádza za riaditeľa nemeckého evanjelického gymnázia v Těšíne.

Ferdinand Písecký (25. novembra 1879 Praha-Žižkov - 25. októbra 1934 Bratislava), pedagóg, politik, kapitán československých légií, pobočník generála M. R. Štefánika, organizátor pedagogického a kultúrneho života medzi učiteľmi, spoluautor slovenských čítaniek pre učiteľské ústavy, autor divadelných hier pre mládež, básnických zbierok a spomienkových próz, publicista, zakladateľ a redaktor slovenských pedagogických časopisov, člen a neskôr predseda Pedagogickej spoločnosti slovenskej, nositeľ Čs. vojnového kríža 1918, i ďalších štátnych vyznamenaní, francúzskeho Radu čestnej légie, talianskeho vojnového kríža. Pred príchodom do Modry precestoval takmer celý svet a pôsobil vo vojenských i diplomatických službách, zaslúžil sa o pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Od marca 1919 bol riaditeľom Učiteľského ústavu v Modre, založil obecnú knižnicu v meste a v okolitých obciach, Telovýchovnú jednotu Sokol, ktorej sa stal predsedom, na učiteľskom ústave ochotnícky súbor, bol jedným z hlavných organizátorov politického a spoločenského života v Modre. Po r. 1926 sa stal krajinským školským inšpektorom pre učiteľské ústavy na Slovensku, vládnym radcom, prednostom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave. Aj po odchode z Modry ovplyvňoval činnosť modranského učiteľského ústavu a spoločenské dianie v meste až do svojej smrti. Pochovaný je v Modre.

Dr. Ivan Branislav Zoch (24. jún 1843 Jasenová - 27. december 1921 Modra) najstarší syn Štúrovho priateľa Ctiboha Zocha. Doktorát získal v Berlíne za dizertačnú prácu z fyziky, od r. 1866 pôsobil ako profesor na prvom slovenskom gymnáziu vo Veľkej Revúci, vyučoval fyziku, matematiku, prírodopis, krasopis a spev, zaviedol vyučovanie telesnej výchovy, po zrušení gymnázia odišiel do Chorvátska, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku r. 1908. Do Modry prišiel až na odpočinok, pôvodne k svojmu bratovi Pavlovi Zochovi, ktorý sa však jeho príchodu už nedožil. Stal sa aktívnym účastníkom a spoluorganizátorom spoločenského života, zúčastňoval sa stretnutí kasína, tradičných augustových výletov na Panský dom, kde usporadúval detské športové hry, pomáhal pri výchove v evanjelickom sirotinci.

Pavel Zoch (3. júla 1850 Jasenová - 23. júna 1907 Modra) syn Ctiboha Zocha, po štúdiách pôsobil ako farár v Jasenovej, v Záriečí, spolupracoval pri vydávaní časopisu Stráž na Sione. Na evanjelickej synode r. 1892 žiadal, aby sa na preparandiách a gymnáziách vyučovalo v slovenčine, r. 1897 bol zvolený za farára v Modre, kde pôsobil až do svojej smrti. Vyučoval slovenčinu na evanjelickej dievčenskej meštianskej škole, založil a spravoval evanjelický sirotinec, pomáhal pri zakladaní tlačiarne Šimona Roháčka. Zomrel na porážku po ukončení nedeľných služieb božích.

Dr. Samuel Zoch (18. decembra 1882 Cerovo - 4. januára 1928 Bratislava, pochovaný je v Modre) kňaz, politik, študoval v Banskej Bystrici, v Šoprone a teológiu skončil vo Viedni. Pôsobil ako kaplán v Novom Sade, Cerove a Kysáči. Po smrti svojho strýka Pavla Zocha bol r. 1907 zvolený za farára v Modre, kde sa okrem farárskeho úradu ujal aj správy evanjelického sirotinca, ktorý dobudoval - zaslúžil sa o postavenie novej budovy a zorganizoval niekoľko úspešných verejných zbierok na podporu sirotinca, r. 1919 sa stal administrátorom biskupského úradu a r. 1923 biskupom Západného dištriktu a preniesol biskupský úrad do Modry. Po r. 1918 pôsobil ako župan bratislavskej župy, načas preniesol do Modry aj sídlo župy až do príchodu Vavra Šrobára, ministra povereného správou Slovenska, bol osnovateľom martinskej deklarácie z 30. októbra 1918, starostom bratislavskej sokolskej župy a miestneho Sokola v Modre, zúčastnil sa 8. všesokolského zletu v Prahe r. 1926, kam viedol slovenské župy, zaslúžil sa o rozvoj modranskej keramickej dielne založením účastinnej spoločnosti Slovenská keramika. Od r. 1925 bol poslancom Národného zhromaždenia, presadil presťahovanie okresného úradu z Pezinka do Modry, v presťahovaní okresného súdu mu zabránila smrť. Zomrel náhle na porážku v nemocnici v Bratislave.

Vladimír Jurkovič (12. októbra 1865 Myjava - 14. apríla 1943 Modra) pochádzal zo slávnej Jurkovičovskej rodiny, od r. 1897 pôsobil ako evanjelický kňaz v Modre-Kráľovej, kde zotrval takmer 40 rokov a počas svojho účinkovania rozvinul veľkú kultúrnu a osvetovú činnosť, avšak bol činný i v hospodárskej oblasti. Zúčastňoval sa roľníckych zjazdov v Skalici, pomáhal zakladať potravinové družstvá, spolu so Samuelom Zochom a bratom Dušanom Jurkovičom založil a spoluviedol účastinnú spoločnosť, ktorá zachránila upadajúcu výrobu keramiky v Modre, bol členom mestského zastupiteľstva v Modre a župného výboru v Bratislave, členom výboru Slovenskej národnej strany, členom Melioračného zväzu, Modranského kasína, inicioval osadenie pamätných tabúľ v Modre, v Harmónii, Brezovej i Cerovom, ako člen sirotincového výboru viedol pokladňu, bol predsedom správy dievčenskej meštianskej školy v Modre.

Ferdinand Dúbravský (8. septembra 1850 Borský Jur - 19. júna 1926 Modra), spisovateľ, redaktor, učiteľ, od r. 1924 žil v Modre, kde pôsobil ako príležitostný publicista, veršovec a plodný prozaik, prispieval takmer do všetkých slovenských a viacerých moravských novín, časopisov a kalendárov, knižne vydal vyše 40 titulov. Pod pseudonymom strýčko Ferdinand písal verše, rozprávky, poviedky, humoresky, romány aj divadelné hry pre deti i dospelých, vydal turistického sprievodcu, monografiu o Skalici, zbierku kuchárskych receptov a vlastných prednášok, prekladal do časopisov z nemčiny a češtiny.

K Modre sa viaže aj časť životopisu básnika Jána Smreka (vlastným menom Ján Čietek, 16. decembra 1898 Melčice-Zemianske Lieskové - 8. decembra 1982 Bratislava), ktorý bol od r. 1907 vychovávaný v evanjelickom sirotinci v Modre, tu aj vyštudoval na učiteľskom ústave. Ako hovorí vo svojich spomienkach, „modranská fara za zochovskej dynastie“ bola pre neho „ozajstnou oázou v púšti”.1 Strávil tu takmer celé detstvo a hoci ho osud zavial na iné pôsobiská, Modra zostala pre neho zdrojom inšpirácie v jeho básnickej tvorbe. V r. 1978 pri príležitosti 80. narodenín bolo Jánovi Smrekovi udelené čestné občianstvo mesta Modry.

Na učiteľskom ústave s Jánom Smrekom študoval aj Jozef Pospíšil (1897-1976), neskôr akademický sochár a reštaurátor. Spolu vydávali študentský humoristický časopis Iskry, do ktorého Smrek písal, Pospíšil kreslil karikatúry a ilustrácie. Časopis vychádzal ako rukopis v 1 exemplári.

Dionýz Štúr (2. apríla 1827 Beckov - 9. októbra 1893 Viedeň), zoopaleontológ, fytopaleontológ a najmä geológ svetového mena, zakladateľ modernej stratigrafie Slovenska, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý študoval na tunajšom gymnáziu a neskôr v Modre navštevoval svojho otca.

Viliam Fridrich Westsik (3. marca 1883 Modra - 29. januára 1976 Nyíregyháza, Maďarsko), poľnohospodársky odborník, autor vyše 600 odborných prác a článkov a akademik Ján Bakoš (2. marca 1890 Modra - 24. januára 1967 Kolín), orientalista, dekan Teologickej fakulty a Filozofickej fakulty UK v Bratislave, zakladateľ a prvý riaditeľ Semitského seminára, Katedry maďarskej a semitskej filológie, Kabinetu orientalistiky SAV.

Jozef Mička (17. marca 1851 Vyškov - 11. septembra 1908 Modra), džbánkar, zakladateľ modranskej keramickej dielne a Keramicko-priemyselného učilišťa.

Heřman Landsfeld (12. augusta 1899 Zlín - 18. októbra 1984 Strážnice, pochovaný je v Modre) džbánkar, maliar ľudovej fajansy a obrázkov na skle, figuralista a zberateľ ľudovej keramiky, ktorý sa v Modre naučil maľovať keramiku, pôsobil ako vedúci maliarskej dielne a prispel k formovaniu vlastného umeleckého výrazu modranskej keramiky. Vytvoril vzorkovník s vyše 800 farebnými vzormi modranských výrobkov, kde zachytil celú šírku vyrábanej keramiky, jej námety, farebnosť i variabilitu dekoru.

Ľudovít Petrovský (1. 5. 1919 Modra - 30. 7. 1996 Bratislava), spisovateľ, vyštudoval v Modre na učiteľskom ústave, pôsobil ako učiteľ, od r. 1946 sa venoval žurnalistike a pôsobil ako redaktor vo viacerých časopisoch. Vo svojich románoch Žobrácka rezidencia, Tri vinobrania, Smäd vo vinici, čerpal námety z modranského prostredia v období prvej republiky.

Dr. Ján Milan Petrík (26. 3. 1910 Liptovský Trnovec - 18. 1. 1983 Bratislava, pochovaný v Modre), náboženský spisovateľ, teológ, vysokoškolský učiteľ, v r. 1937 - 1971 ev. farár v Modre - Kráľovej, 1937 - 1980 zároveň prednášal cirkevné dejiny a hymnológiu a pôsobil ako vedúci Katedry praktickej teológie, neskôr ako dekan Ev. teologickej fakulty. Zostavil rad liturgických kníh v slovenčine, zaoberal sa dejinami liturgie a agendami, cirkevnohistorickou a náboženskou problematikou, dielom Jána Husa vo vzťahu k Slovensku, D. Krmana, J. M. Hurbana, Ľ. Štúra, bol jedným z prekladateľov biblie do slovenčiny (1977).

Ľubomír Kellenberger (23. 11. 1921 Bratislava - 13. 4. 1971 Bratislava) grafik, ilustrátor, príslušník mladej umeleckej bohémy, formovaný veľkomestským prostredím Bratislavy a vinohradníckym prostredím Modry. Detstvo prežil v Modre, od r. 1948 pôsobil ako samostatný výtvarník v Bratislave, udržiaval stále kontakty s Ľ. Ondrejovom. Ako jeden z najfrekventovanejších slovenských ilustrátorov sa venoval klasickým dielam svetovej detskej literatúry a najmä Ondrejovovým prózam pre mládež. Bol priekopníkom zvýšených nárokov na ilustráciu literatúry a to krásnej, detskej i učebnicovej, nositeľom viacerých ocenení.

Štefan Cpin (11. 9. 1919 Olcnava - 2. 9. 1971 Modra), ilustrátor kníh pre deti a mládež, tvorca lyrizujúcej typológie postáv, žil v Modre od r. 1949, pôsobil ako učiteľ výtvarného odboru na Ľudovej škole umenia. Jeho ilustrátorská práca, ktorá zahrnula asi 100 titulov, rozvinula slovenskú detskú knihu. V maliarskej tvorbe, najmä v akvareloch a gvašoch, tvoril malé obrázky dedinského života. Je nositeľom viacerých ocenení za ilustrátorskú tvorbu.

Jozef Ilečko (12. 1. 1909 Budapešť - 31. 12. 1986 Modra), maliar, grafik, ilustrátor, pôsobil ako grafik v Košiciach, v Slovenskej keramike v Modre, ako slobodný umelec v Bratislave, v Piešťanoch, v Revúcej, od r. 1953 v Modre, vytvoril nástenné maľby pre čitáreň Univerzitnej knižnice, ilustroval knihy pre deti i dospelých, popri kresbe a maľbe sa venoval grafike, kolážam a keramickej tvorbe. Jeho tvorba sa vyznačuje dynamikou, tvorivým hľadačstvom, romantizmom.

František Hrtús (3.3.1937 - 2. 8. 1997), maliar, krajinkár, portrétista, jeho krajinky sú inšpirované modranskými zátišiami a zákutiami.

Lýdia Vadkerti-Gavorníková (30. 3. 1932 Modra – 22. 5. 1999 Bratislava), poetka. Vyštudovala na Učiteľskom ústave v Modre a pôsobila ako učiteľka, neskôr redaktorka Revue svetovej literatúry.

Vincent Šikula (19. 10. 1936 Dubová pri Modre – 16. 6. 2001 Modra), spisovateľ. Vyštudoval Štátne konzervatórium v Bratislave, pracoval ako učiteľ hudby na Ľudovej škole umenia v Modre, redaktor časopisu Romboid a vydavateľstva Slovenský spisovateľ, i ako filmový dramaturg.

Generálmajor in memoriam Ing. Michal Pridala (9. 11. 1916 Modra - 8. 8. 1993 Bratislava), príslušník 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR a generála Vladimír Branislav Bodický (12.7.1897 Lipt. Mikuláš - 21. 6. 1967 Modra), príslušník Prvého pluku slovenskej slobody v bojoch proti maďarským vojskám v r. 1918-19, hlavný veliteľ čs. četníctva na Slovensku po vypuknutí SNP.

Z Modry pochádza aj akademická maliarka a ilustrátorka Viera Kraicová (5.7. 1920), dlhoročná asistentka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, žije a tvorí tu básnik Jozef Mihalkovič.

V Harmónii žije a tvorí majster Ignác Bizmayer, Beáta Mihalkovičová.